Pre zobrazenie obsahu špecifického pre vašu polohu, vyberte inú krajinu

//Vybrať krajinu

Protikorupčné manažmenty sú pre firmy nevyhnutné

TÜV SÜD Journal

Korupcia v súkromnom sektore sa ťažko odhaľuje a postihuje, no riziká vážnych následkov sa s účinnosťou trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb výrazne zvýšili. Protikorupčná odborníčka, pedagogička a aktivistka Emília Sičáková-Beblavá upriamuje pozornosť najmä na prevenciu. S TÜV SÜD Slovakia spolupracuje na zavádzaní prvej protikorupčnej ISO normy 37001 na Slovensku, ktorá stanovuje požiadavky a odporúčania na manažérsky systém proti úplatkom.


Slovenská antikorupčná odborníčka, pedagogička, aktivistka a prvá a dlhoročná prezidentka Transparency International Slovensko.


Aktuálne rebríčky o vnímaní korupcie a konkurencieschopnosti uvádzajú, že Slovensko sa v boji proti korupcii nezlepšuje, maximálne stagnuje. Považujete korupciu za jeden z najzávažnejších problémov spoločnosti?

Korupcia je problém, ale menší, ako sa zdá. Ľudia na Slovensku totiž za korupciu považujú množstvo aktivít, ktoré reálne korupciou nie sú. Mám na mysli najmä nefungujúci verejný sektor. Veci verejné sa u nás spravujú často neprofesionálne a pre ľudí je  to synonymum korupcie. Avšak mnoho ľudí, ktorí pracujú vo verejnom sektore, neberú úplatky, iba jednoducho nie sú profesionáli, nerobia svoju prácu tak, ako by mohli. Ľudia si myslia, že je za tým korupcia.

Aký veľký problém predstavuje korupcia pre súkromný sektor?

Sú oblasti, kde je to vážny problém – napr. IT biznis, potravinársky priemysel napojený na obchodné siete, farmaceutický priemysel. Pre niektoré oblasti je korupcia súčasťou ich fungovania a rozbiť tie štruktúry bude veľmi náročné. Mnohé firmy v súkromnom sektore vnímajú riziko odhalenia ako minimálne a korupcia sa stala ich biznisovým štandardom. Vidia, že štát nemá kapacitu potlačiť ani len tú korupciu, ktorá sa deje vo verejnom sektore. Avšak akonáhle sa čo i len trochu zvýši represná kapacita, kontrola, kapacita polície, súdov, prokuratúry – tak môžeme čakať zvýšenie rizika aj v súkromnom sektore.

Budú firmy motivované uchádzať sa o certifikát proti korupcii?

Budú musieť. Z viacerých dôvodov. Od januára minulého roka je účinný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. To znamená, že majitelia firiem už čelia riziku. Dostali sa do bodu, kedy ich štát môže stíhať, môže ich firmu zrušiť alebo pokutovať v prípade, ak nejaký ich zamestnanec alebo oni sami budú korumpovať svoje prostredie. Takže bez ohľadu na etiku a kultúru v konkrétnej firme budú mať čisto pragmatickú potrebu vyriešiť túto otázku. Byť dnes na Slovensku majiteľom väčšej firmy, ktorá má množstvo zamestnancov s možnou motiváciou korumpovať, dnes predstavuje riziko. Ak sú majitelia aspoň trochu racionálni, mali by zavádzať protikorupčné manažmenty.

Ak prípadne exportujú do krajín, kde je kapacita postihovať korupciu väčšia, povedzme do Nemecka či Rakúska, tak riziko sa pre nich ešte zvyšuje. V takýchto krajinách nie je nič nezvyčajné, že veľkí šéfovia sedia vo väzení.

Spomínali ste niekoľko odvetví viac náchylných na korupciu. Je možné špecifikovať aj pozície či oddelenia vo firme, od ktorých treba začať?

Firma si musí spraviť rizikovú analýzu pozícií – pozrieť sa na to, ktoré majú veľkú rozhodovaciu právomoc, istú voľnosť v rozhodovaní a existujú tam lákadlá na zapojenie sa do korupcie. Prirodzene rizikové sú pozície na oddelení obstarávania. Čím väčší objem a počet zákaziek majú nákupcovia na starosti, tým väčšie pokušenie. Takisto pozície predajcov. Ak umiestnenie vášho tovaru v obchodnej sieti závisí od vašich obchodných partnerov alebo sprostredkovateľov, mali by tiež podliehať protikorupčnému manažmentu. Sú totiž motivovaní predať čo najväčší počet vašich produktov a korumpovať obchodné siete, aby sa tam dostali. Rizikovou oblasťou býva marketing, regulácia, ľudia stretávajúci sa za vašu firmu s verejnou mocou. Po tom, čo si firma identifikuje citlivé pozície, mala by si spraviť scenáre korupcie v kontexte produktov a služieb, ktoré ponúka. Je dôležité pozrieť sa aj na minulosť ľudí, ktorí zastávajú citlivé pozície.

Aj ISO norma 37001 nabáda na akési „vyšetrovanie“ pozadia potenciálnych zamestnancov. Ako to naplniť a neporušiť iné zákony, či všeobecné zvyklosti a slušnosť, nediskriminovať?

Zamestnávateľ nemá povinnosť kohokoľvek prijať, má právo si vybrať. Ak zistí, že daný uchádzač má zlú povesť, že ho z predchádzajúceho miesta vyhodili pre podozrenia z korupcie, tak nemá povinnosť ho prijať. Aj keby mal certifikáty z Harvardu. Fakt, že je niekto vzdelaný neznamená to isté ako slušný, nekorupčný. Firma má právo mať základné informácie o ľuďoch, o ich predchádzajúcich zamestnaniach, o tom, ako sa správali. Nesmú sa vystaviť riziku, že uchádzači prenesú korupčné správanie a svoje korupčné siete do nového prostredia, do ich firmy.

Ktoré odporúčania či požiadavky z ISO normy 37001 považujete za obzvlášť užitočné?

Je dôležité, aby firma mala orgán súladu (compliance manager), ktorý bude profesionálom, vyzná sa  v protikorupčnom manažmente, rozumie logike opatrení. Musí mať garantovanú istú pozíciu, nemôže ho hocikto úkolovať, musí požívať všeobecnú dôveru. Ľudia musia byť ochotní sa naňho s dôverou obracať so svojimi podozreniami. Budú mať 100 percentnú istotu, že to začne diskrétne prešetrovať. Ja to nazývam tak, že „dá systému zuby“. Zuby sú kľúčové. Nielen pravidlá, ale aj fakt, aby boli vymáhané.

Počas prednášky ste uvádzali viacero konkrétnych príkladov. Napríklad by firma mala zbystriť, ak síce zriadi anonymnú protikorupčnú schránku, no tá je dlhodobo prázdna. Aké opatrenia, s ktorými ste sa stretli vo firmách, prinášajú aj reálny efekt?

Jedna vec je prevencia a druhá vec je odhalenie. Podľa môjho názoru sú veľmi dôležité preventívne opatrenia, napríklad etický kódex s konkrétnymi a jasnými pravidlami a školenia. Mám na mysli úplne triviálne pomenovanie toho, čo ešte môžete a čo už nie. Je úplne bežné, ak zamestnanca pri návšteve nejakej firmy ponúknu obedom, zaplatia mu školenie alebo ho pozvú na divadelné predstavenie. Firma by mala mať stanovené presné pravidlá, ako má vtedy zamestnanec postupovať. Napríklad má povinnosť to nahlásiť, odovzdať dar vo firme, ktorá to napríklad venuje ako cenu do vianočnej tomboly. Mnohé oblasti, ktoré sú v šedej zóne kontaktu zamestnanca s tretími stranami, teda také, ktoré neriešia zákony, je možné vyriešiť v etických pravidlách. Mali by byť zrozumiteľné a vymáhateľné. Na Slovensku nie je zvykom mať tieto otázky jasne zadefinované a aj dobré tréningové školiace programy, v ktorých by boli prípadové štúdie a jasné pravidlá, sú skôr výnimkou. Prevencia má veľkú úlohu. Mnohí ľudia sa dopúšťajú prekročenia do šedej zóny aj z nevedomosti.

Získajte viac

Vybrať lokalitu

Global

Americas

Asia

Europe

Middle East and Africa