Nápoj v nerecyklovateľnom obale bude oveľa drahší

Európa musí vyriešiť problém, kto bude spracúvať množstvo plastového odpadu, ktorý produkujeme. Čína, do ktorej sme ho roky vyvážali, ho už odmieta spracúvať. Riešením je prechod na cirkulárnu ekonomiku, hovorí Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

Ivana Maleš, Inštitút cirkulárnej ekonomiky

Žijete zero waste spôsobom, čo to znamená?

Riadime sa piatimi základnými pravidlami, ktoré v angličtine začínajú na písmeno R. Ide o zásady refuse, reduce, reuse, recycling a rot. A presne v tomto poradí. To znamená, že v prvom rade sa snažíme odmietať všetky veci, ktoré sa okamžite stávajú odpadom. Ide o rôzne jednorazové veci, či už plastové, alebo aj z iného materiálu, respektíve veci, ktoré využijeme veľmi krátko.

To znamená, že za žiadnych okolností si nekupujete jednorazový tovar?

Nekupujeme. Keď idem do kaviarne, odmietam si zobrať slamku. Obed so sebou si beriem do vlastného obedára. Nepoužívam jednorazové plastové fľaše.

Čo v prípade horúčav? Zabudnete si vodu, ale v obchode budú len vody v jednorazových fľašiach?

Presne toto sa mi stalo v lete. Bola som v New Yorku a v prvý deň som si zabudla v hoteli fľašu. Po pol dni som už bola taká smädná, že som si šla kúpiť vodu. Takže áno, v extrémnych prípadoch sa výnimka môže urobiť. A vtedy nastupuje druhé pravidlo – reduce. Snažíme sa množstvo jednorazových vecí obmedzovať na minimum. Je to presne v prípadoch, keď nemôžeme odmietnuť ich použitie. Tak  aspoň redukujeme.

Je to až také jednoduché?

V podstate každý vie redukovať svoju ekonomickú stopu. Je len na nás, ako ju budeme redukovať. Nemusíme ísť vo všetkom do extrémov. Kamarátka má veľmi rada módu, pričom textilný priemysel je druhým najväčším znečisťovateľom. Ale je vegánka a minimalizuje svoju stopu týmto spôsobom. Na druhej strane inej kamarátke je jedno, čo si oblečie, berie si oblečenie od kamarátov, ale napríklad konzumuje mäso.

Ale aj jednorazové veci sa dajú znovu použiť. Napríklad plastové fľaše, môžete si do nich načapovať vodu. Pri domácej výrobe si do nich dávajú ľudia víno. Hoci pri mnohých to asi nejde.

Áno, dajú sa použiť opakovane, ale neodporúča sa to. Pred rokom sa prišlo na to, že sa z jednorazových fliaš uvoľňujú do nápojov mikroplasty. A preto je dobré uplatňovať tretie pravidlo, teda reuse. Je to o tom, že akákoľvek jednorazová vec má alternatívu v opakovane použiteľnej. To znamená, opakovane použiteľná slamka, fľaša, vreckovky.

Dnes už existujú aj opakovane použiteľné kapsule na kávu. Je dôležité, aby sme veci používali opakovane. A až na štvrtom mieste je triedenie a recyklácia. Na štvrtom z toho dôvodu, že triedenie aj recyklácia je niečo, čo zaťažuje životné prostredie. Znamená to, že je tu nejaká logistika, technológia spracovania. Takže pokiaľ môžeme, odpadu predchádzajme, opakovane používajme veci a ak to už nevieme urobiť, tak až potom trieďme.

Pritom triedenie a prípadne kompostovanie sú veci, ktoré sú pre ľudí najbežnejšie.

Aj pre mňa bolo kompostovanie prvým krokom, ktorý som urobila. V každej rodine až 45 percent odpadu tvorí biologicky rozložiteľný odpad, takže keď sme začali kompostovať, hneď sme tvorili o polovicu menej odpadu.

Ako však vie kompostovať človek žijúci v paneláku?

Napríklad aj mesto Bratislava, ale aj niektoré ďalšie mestá zaviedli, že každá bytovka môže mať komunitné kompostovisko. Samozrejme, obyvatelia musia vyjadriť svoju vôľu. Ak sa viacero rodín z jedného paneláka zhodne na tom, že bude mať kompostovisko a zakúpia si záhradný kompostér, majiteľ pozemku pri bytovke, im musí dať súhlas s jeho umiestnením. Dokonca sa od augusta tohto roka zmenilo všeobecné záväzné nariadenie Bratislavy a bytovky už môžu požiadať o pridelenie kompostérov zo strany mesta.

 A sú aj reálne v Bratislave využívané?

Veľa ich je už napríklad v Petržalke, Dúbravke a v Novom Meste. Teraz mesto pripravuje celú sériu prednášok o komunitných kompostoviskách. Musíte mať zaučených ľudí, aby vedeli, čo tam môžu hádzať.

Kde môžu byť umiestnené? Pri kontajneroch?

Musia stáť na zelenej ploche. Musia mať dotyk so zemou, lebo tam sa nachádzajú všetky mikroorganizmy, ktoré potrebujeme na kompostovanie. Preto to nemôže byť na nejakej betónovej ploche.

Stále však hovoríme o tom, že sa susedia musia na kompostéroch dohodnúť. Čo ak sa však nedohodnú?

Ak nemáte susedov, s ktorými sa dohodnete, tak ešte môžete mať doma vermikompostér, teda dážďovkový. Sú už veľmi pekné dizajnové kompostéry. Fungujú veľmi jednoducho, využívajú dážďovky, ktoré v nich bývajú a tie spracujú odpad na hnojivo. To viete následne využiť v kvetináči.

Je to veľmi rozšírená forma. Ešte môžete mať doma elektrické kompostéry, kam sa dá dať aj varená strava a živočíšne výrobky. Ten je však určený skôr pre reštaurácie a prevádzky.

Máte pocit, že sa povedomie ľudí zlepšuje? V roku 2015 sme patrili medzi najhoršie krajiny v triedení odpadu.

Pritom odpadu nám vzniká stále viac, lebo stále viac produktov, ktoré si nakupujeme v obchode, je nerecyklovateľných a to nám sťažuje zlepšovanie sa. Môžeme odpad vytriediť, ale na recykláciu nepôjde, lebo nemáme odberateľa na určitý typ obalov, v ktorých si ľudia bežne kupujú potraviny.

To však nebudeš len slovenský ale širší problém.

Je to problém celej Európy. Nemá totiž dnes spracovateľa týchto druhotných surovín. V minulosti sme lacné plasty, slamky a iné problémové druhy plastov vyvážali do Číny. Ale Peking od januára 2018 zastavil dovoz druhotných surovín. Majú dostatok svojich. Okrem toho prechádzajú na cirkulárnu ekonomiku.

Čína prechádza na cirkulárnu ekonomiku a my ešte nie?

My máme v rámci Európy balíček obehového hospodárstva, kde sú zadefinované opatrenia v oblasti odpadov. Teraz by sa to malo týkať aj dizajnu produktov a obalov, ktoré Európska únia vyvinula na svojej úrovni a my to musíme prijať ako členská krajina. Napríklad zmenou zákona o odpadoch.

Čo by malo byť podstatou?

Stanovili sa ciele recyklácie do roku 2030.

Aké?

Mali by sme dosiahnuť 65-percentnú mieru recyklácie komunálneho odpadu do roku 2035. Od tohto roku by nemalo skončiť na skládkach viac ako desať percent odpadu. Zatiaľ - do roku 2020 máme cieľ 50 percent a do roku 2025 je to 55 percent. Rovnako máme stanovené ciele aj pre plasty, papiere a ostatné materiály. Ale je dôležité povedať, že nastupuje aj ďalšia zmena, ktorá bude smerovať k zákazu používania jednorazových plastových vecí, teda slamiek, igelitiek, igelitových sáčkov.

Nezabralo opatrenie, ktoré stanovuje, že sa igelitky začali spoplatňovať?

Igelitky sú dnes síce spoplatnené, ale len do určitej hrúbky. Kvôli tomu vypadli z povinnosti  igelitové sáčky. Pričom mnohí zákazníci ich začali využívať miesto tašiek a balia si do nich tovar. Okrem toho aj obchodníci trochu zákon obchádzajú. Spoplatnili síce hrubšie tašky, ale úplne tenučké ponúkajú zadarmo. Zákon im to umožňuje.

Takže sa opatrenie neujalo a nemíňa sa menej plastových tašiek?

Mikroténových sa určite nemíňa menej, iba igelitiek.

Ak sa vyrába a ponúka stále viac nerecyklovateľného odpadu, ako sa môžeme v recyklovaní zlepšovať?

Zvýšená výroba nerecyklovateľného odpadu je iba jeden z problémov. Druhý je veľmi zlá informovanosť. Ľudia netriedia správne. PET fľaše síce dávajú do plastov, ale ostatné plasty sa veľmi ťažko triedia. Keď sme realizovali analýzu zmesového komunálneho odpadu, zistili sme, že síce v ňom bolo málo PET fliaš, ale fólie a kelímky končia väčšinou v zmesovom odpade.

Okrem triedenia PET fliaš sme ešte dobrí v triedení skla. Je to pozostatok z komunizmu, kedy sa triedilo len sklo?

Možno. Faktom je, že kým plastov máme v zmesovom komunálnom odpade asi 15 percent, tak skla iba päť percent.

Ako teda motivovať ľudí, aby začali dôslednejšie triediť? Mnohí to nerobia aj preto, že nemajú v domácnosti dosť miesta. 

Dvadsať percent ľudí je motivovaných vnútorne. Zvyšok, až 80 percent je motivovaných finančne. A to kdekoľvek, či už je to Švajčiarsko, Rakúsko, škandinávske krajiny. Bolo by skvelé, keby sme týchto ľudí dokázali motivovať inak ako ušetrenými peniazmi.

Ako funguje finančná motivácia?

Tieto krajiny majú drahý zmesový komunálny odpad a keď máte časté zvozy, tak platíte veľa za odpady. Napríklad aj na Slovensku je triedený zber pre obyvateľov zadarmo. Čím viac triedia a majú menej zmesového komunálneho odpadu, tým menej vývozu majú, a teda by mali platiť menej.

Dnes produkuje každý Slovák v priemere 300 kíl odpadu za rok. Myslíte, že sa podarí znížiť túto produkciu?

Je to presne 349 kilogramov. V Bratislave dokonca okolo 500 kíl, keďže je tu väčšia kúpyschopnosť.

Pol tony pripadá na každého Bratislavčana, teda aj na novorodenca?

Je to na počet prihlásených ľudí.

Takže v Bratislave môže byť v konečnom dôsledku aj menej ako pol tony produkovaného odpadu na hlavu, keďže je tu veľa ľudí neprihlásených.

Môže byť. Ale čo je zaujímavé, Slovák vyprodukuje menej odpadu ako napríklad Dán. V Dánsku bolo 600 až 700 kilogramov na hlavu. Na strane konzumu a tvorby odpadu sú na tom teda horšie ako my. Ale na strane zhodnocovania sú zase popredu, lebo napríklad škandinávske krajiny majú veľa zariadení na zhodnocovanie odpadu.

Takže v konečnom dôsledku sme na tom horšie my?

Áno. Pričom, kebyže eliminujeme biologicky rozložiteľný odpad, máme ešte o polovicu menej produkcie odpadu na hlavu.

Hovoríte, že sa vyrába stále viac nerecyklovateľného odpadu, myslíte si, že firmy nie sú spoločensky zodpovedné?

Európska únia veľmi tlačí na to, aby do roku 2025 najväčší producenti potravín a nápojov balili iba do recyklovateľných obalov. Tieto firmy už aj podpísali memorandum. Producenti už vedia, že ak sa nebudú správať ekologicky, zaplatia vyšší recyklačný poplatok. Do pár rokov sa bude meniť legislatíva a ten kto má recyklovateľný obal bude platiť menej ako ten, kto balí do nerecyklovateľného. V maloobchodnom predaji sa to prejaví tak, že nápoj v čistej PET fľaši bude stáť napríklad 1,50 eura a v PET fľaši, ktorá má poťahanú etiketu z PVC fólie bude stáť aj 4,50 eura.

Nenastane však cenový konflikt v tom, že výroba recyklovateľného obalu bude nákladnejšia ako nerecyklovateľného?

Nerecyklovateľným sa stáva výrobok kvôli kombinácii materiálov, napríklad čistá PET fľaša sa vyrába aj dnes a je recyklovateľná. Ale máte detské džúsy potiahnuté PVC fóliou, pričom PVC je nebezpečný odpad, a fľaša sa stáva nerecyklovateľnou.

Ak by dal spotrebiteľ etiketu pred vyhodením dole z fľaše, nestala by sa recyklovateľnou?

Nie, lebo etikety sú tak prilepené, že ich nemôžete dať dole. Technológia, ktorou sa vyrába nie je určená na recykláciu. A tu sa dostávame opäť k cirkulárnej ekonomike, ktorá dáva dôraz na dizajn na začiatku práve kvôli tomu, aby sme udržiavali čo najdlhšie produkt v obehu a aby sa na konci svojej životnosti stal recyklovateľným.

Na Slovensku sa vyvíja ľahko rozkladateľný plast, ktorý je však predsa len drahší, majú firmy záujem o takýto ekologický obal?

Profesor Alexy, ktorý vyvíja tieto bioplasty, mu nedávno hovoril, že kým pred tromi rokmi, keď predstavoval v Číne svoje bioplasty, hovorili mu podnikatelia, že sa má ozvať, keď bude cena jeho plastu porovnateľná s bežným plastom. Teraz prišli Číňania iniciatívne za ním s tým, že chcú jeho bioplasty, hoci je cena stále vyššia. Vyjadrili sa, že už nechcú lacné ale ekologické obaly.

Dva krát ste už v rozhovore spomenuli Čínu, ktorá skôr ako Európa nabieha na cirkulárnu ekonomiku a je ochotná platiť za drahšie obaly, pretože sú ekologickejšie. Pričom Čína nebola vnímaná ako krajina, ktorej zásadne záleží na životnom prostredí, keďže je to obrovský producent oxidu uhličitého a dlhodobo odmietala ratifikovať Kjótsky protokol.

Čína je krajina, kde je obrovská produkcia elektroniky, obalov, jednorazových príborov. Ropa, ktorá sa vyťaží na opačnom konci sveta, ide do Číny. Ale chcú to zmeniť a aj Európa bude musieť reagovať na ich rozhodnutie.

Kto je Ivana Maleš?

Ivana Maleš pochádza zo Srbska, narodila sa v Novom Sade.  Na Slovensko prišla v roku 1998 študovať na Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave – odbor environmentalistika. Po ukončení vysokej školy začala pracovať v odpadovom hospodárstve. V súčasnosti pôsobí ako konzultantka v Inštitúte cirkulárnej ekonomiky, o.z., ktoré aj spoluzakladateľa.

Inštitút cirkulárnej ekonomiky je nezisková organizácia, ktorá spoločne so svojimi partnermi pracuje na projektoch, ktoré umožňujú prechod z lineárneho chodu systému na cirkulárny. Sieť profesionálov pomáha zavádzať povedomie a osvojenie si princípov cirkulárnej ekonomiky na Slovensku.

Cirkulárna ekonomika je stratégiou trvalo udržateľného rozvoja, ktorá vytvára funkčné a zdravé vzťahy medzi prírodou a ľudskou spoločnosťou. Dokonalým uzatváraním tokov materiálov v dlhotrvajúcich cykloch oponuje nášmu súčasnému lineárnemu systému, kde suroviny sú premenené na produkty, predané a po skončení ich životnosti spaľované alebo skládkované.