Ochranu pred výbuchom musia riešiť odborníci s podrobnými znalosťami problematiky

Výbušné prostredie môžu vytvoriť horľavé plyny, hmla, para alebo horľavý prach. Ak je dostatok takejto látky zmiešanej so vzduchom, potom je potrebný už len zdroj vznietenia a výbuch je na svete. Udalosti z rôznych kútov sveta, od ťažby ropy cez bane, petrochemické a chemické prevádzky až po sklady uhlia či obilnín, sú vztýčeným prstom pre všetkých, ktorý sa vo svojich firmách venujú bezpečnosti ľudí a majetku. K téme, o ktorú ste nás požiadali vy, naši čitatelia, sme si prizvali Ing. Jána Jeleňa, špecialistu na prostredia s nebezpečenstvom výbuchu zo spoločnosti TÜV SÜD Slovakia, s. r. o.

Podobne ako v mnohých iných odvetviach, aj prostredia s potenciálne výbušnou atmosférou a s nimi súvisiace technológie majú svoje terminologické neduhy. Začnime teda uvedením a vysvetlením tých najdôležitejších pojmov, ktoré s touto témou súvisia.

Dôležité pojmy môžeme rozdeliť do dvoch častí. Prvá časť je spojená s výrobkami, ktoré sú určené na používanie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu a umiestňovanie na trh. Môžete ich nájsť v smernici európskeho spoločenstva 2016/34/EÚ (legislatíva európskeho spoločenstva), respektíve v Nariadení vlády Slovenskej republiky 149/2016 Z. z., ktorým sa preberá táto smernica do slovenskej legislatívy. Táto legislatíva stanovuje postupy posúdenia zhody týchto výrobkov. Vyberiem len niekoľko z nich:

             Zariadenie je stroj, prístroj, pevný prostriedok alebo mobilný pro­ striedok, ovládací komponent a jeho prístrojové vybavenie a detekčný systém alebo ochranný systém, ktorý je určený samostatne alebo spoločne na výrobu, prenos, uskladnenie, meranie, reguláciu a na premenu energie alebo na spracovanie materiálu a ktorý je schopný spôsobiť výbuch v dôsledku vlastných potenciálnych zdrojov vznietenia.

            Ochranný systém je iný prístroj ako komponent zariadenia určený na okamžité potlačenie počiatočného štádia výbuchu alebo obmedzenie rozsahu účinkov výbuchu, samostatne sprístupnený na trhu na použitie ako autonómny systém.

             Komponent je časť nevyhnutná na bezpečnú činnosť zariadenia a ochranného systému bez autonómnej funkcie (svorky, zostavy tlačidiel, prázdne skrine pevných uzáverov…).

             Zariadenie skupiny I je zariadenie určené na použitie v podzemných častiach baní a v častiach povrchových zariadení baní, ktoré sú vystavené ohrozeniu banským plynom alebo horľavým prachom. Rozdeľujeme ich ešte na kategóriu M1 a M2.

             Zariadenie skupiny II je zariadenie určené na použitie na miestach, ktoré sú vystavené ohrozeniu výbušným prostredím mimo baní. Rozdeľujeme ich na zariadenia kategórie 1, 2 a 3.

             Kategória zariadenia je klasifikácia zariadenia v rámci každej skupiny zariadení uvedená v prílohe č. 1, ktorou sa určuje požadovaná úroveň ochrany, ktorá sa má zaistiť.

Druhá časť pojmov je spojená skôr s výberom zariadení a ich inštalovaním do priestorov s nebezpečenstvom výbuchu, môžete ich nájsť v slovenskej technickej norme STN EN 60079­14. Priestor s nebezpečenstvom výbuchu je priestor, v ktorom sa výbušná atmosféra nachádza alebo sa jej prítomnosť dá predpokladať v množstve vyžadujúcom osobitné opatrenia pri konštrukčnom zhotovení, inštalovaní a používaní zariadení. Zóny sú priestory s nebezpečenstvom výbuchu roztrieďované podľa frekvencie výskytu a času trvania výbušnej atmosféry na:

Zóna 0 je priestor, kde je výbušná atmosféra, zložená zo zmesi horľavých látok vo forme plynu alebo pary so vzduchom, prítomná trvalo alebo na dlhé časové obdobie.

Zóna 1 je priestor, v ktorom pravdepodobne môže vzniknúť výbušná atmosféra, zložená zo zmesi horľavých látok vo forme plynu alebo pary so vzduchom, pri normálnej prevádzke príležitostne.

  Zóna 2 je priestor, v ktorom vznik výbušnej atmosféry, zloženej zo zmesi horľavých látok vo forme plynu alebo pary so vzduchom, nie je pravdepodobný pri normálnej prevádzke, ale ak vznikne, trvá len veľmi krátky čas.

  Zóna 20 je miesto, kde je výbušná atmosféra rozvíreného horľavého prachu so vzduchom prítomná trvalo, dlhé časové obdobie alebo často.

  Zóna 21 je miesto, kde sa výbušná atmosféra rozvíreného horľavého prachu so vzduchom môže vyskytnúť pri normálnej prevádzke príležitostne.

  Zóna 22 je miesto, kde výskyt výbušnej atmosféry rozvíreného horľavého prachu so vzduchom nie je pravdepodobný pri normálnej prevádzke, ale ak sa vyskytne, trvá len veľmi krátky čas.

Historicky bolo prijatých niekoľko noriem či smerníc od rôznych odborových organizácií. Ktoré sú aktuálne platné v legislatíve SR a čomu sa venujú?

Tak ako pojmy, aj platnú legislatívu v SR by som rozdelil do dvoch častí. Ide jednak o legislatívu a štandardy, ktoré sa týkajú výrobkov určených na použitie v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu, pravidiel ich konštrukcie, typu ochrany a spôsobu posúdenia zhody pred ich uvedením na trh európskeho spoločenstva, jednak o legislatívu, ktorá sa zaoberá výberom takýchto zariadení do priestorov s nebezpečenstvom výbuchu, spôsobom inštalácie, požiadavkami na ich údržbu a prevádzku, prípadne požiadavkami na overenie bezpečnosti po inštalácii.

Do prvej časti patrí smernica európskeho parlamentu a Rady 2016/34/EÚ, ktorá stanovuje povinnosti výrobcu, dovozcu a distribútora výrobkov určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu aj postup, ako má výrobca posúdiť zhodu. Implementáciou smernice do legislatívy SR je potom nariadenie vlády č. 149/2016 Z. z. Čo sa týka harmonizovaných noriem k smernici, sú to najmä európske normy skupiny 60079, ktoré sa zaoberajú jednotlivými typmi ochrany, pravidlami a požiadavkami na ich konštrukciu a stanovujú aj konkrétne skúšky na overenie ich parametrov a vlastností v súvislosti s ochranou pred výbuchom.

Do druhej časti predpisov patrí najmä smernica 199/92/ES a NV 393/2006 Z. z., ktorá sa zaoberá minimálnymi požiadavkami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov vystavených riziku výbušných prostredí. Táto smernica a NV ukladá zamestnávateľovi vykonávať prevenciu a ochranu pred výbuchom technickými a organizačnými opatreniami, napríklad o predchádzaní vzniku výbušnej atmosféry, požiadavkami na zariadenia, ktoré sa používajú v takomto prostredí vrátane povinnosti vypracovať dokumentáciu a vzdelávať zamestnancov. Z noriem by som spomenul hlavne STN EN 60079­14, ktorá sa zaoberá požiadavkami na návrh, výber, montáž a následné preverenie stavu bezpečnosti (revízie) elektrických inštalácií v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu. Medzi inými presne stanovuje požiadavky na kvalifikáciu personálu, ktorý navrhuje, vyberá a montuje takéto zariadenia do priestorov s nebezpečenstvom výbuchu.

Rozoberme si podrobnejšie jednotlivé skupiny a kategórie zariadení podľa spomínanej smernice 2016/34/EÚ. Ktorých odvetví, technológií či zariadení sa táto kategorizácia týka?

Smernica rozdeľuje zariadenia do dvoch skupín a každá z nich je ešte rozdelená do kategórií, ktoré majú súvislosť s úrovňou bezpečnosti zariadenia:

  • Zariadenia skupiny I sú zariadenia určené do priestorov, ktoré sa nachádzajú v podzemných častiach baní, kde môže byť prítomný banský plyn alebo prach. Zariadenia v tejto skupine rozdeľujeme do dvoch kategórií, a to na kategóriu M1 a M2. Zariadenia vyhovujúce požiadavkám kategórie M1 majú veľmi vysokú úroveň ochrany. Ochrana musí zostať funkčná aj v prípade výnimočných udalostí týkajúcich sa zariadení.
  • Zariadenia skupiny II sú zariadenia určené do iných priestorov s nebezpečenstvom výbuchu, ako sú podzemné časti baní. Rozdeľujeme ich do troch kategórií:
  • Zariadenia kategórie 1 majú veľmi vysokú úroveň ochrany, ktorá musí byť účinná aj v prípade výnimočných udalostí, napríklad dvoch porúch súčasne.
  • Zariadenia kategórie 2 majú vysokú úroveň ochrany, ktorá musí byť účinná aj v prípade často sa vyskytujúcich porúch, s ktorý­ mi sa dá bežne počítať.
  • Zariadenia kategórie 3 majú bežnú úroveň ochrany, počas bež­ nej prevádzky. Zariadenia tejto skupiny môžeme nájsť v rôznych odvetviach, najmä v chemickom, potravinárskom, plynárenskom, drevospracujúcom alebo papierenskom priemysle. Tieto zariadenia často nájdete v častiach technológie, kde sa spracúvajú látky, ktoré môžu vytvoriť v zmesi so vzduchom potencionálne nebezpečenstvo výbuchu.

Pre niektorých výrobcov zariadení je mimoriadne dôležité dbať na to, aby už pri návrhu a vývoji pamätali na to, že ich produkty budú umiestňované v prostredí s potenciálne výbušnou atmosférou. Aké technologické a organizačné postupy musí výrobca dodržať, aby mohol pre svoj produkt získať certifikát CE (ATEX) pre prostredie s potenciálne výbušnou atmosférou?

Musím povedať, že certifikát ATEX je zaužívaný pojem medzi laickou verejnosťou. V podstate ide o posúdenie zhody určeného výrobku pred jeho uvedením na trh alebo do prevádzky v zmysle zákona 56/2018 Z. z. Výrobca je povinný vydať vyhlásenie EÚ o zhode, kde deklaruje, že splnil všetky základné požiadavky stanovené zákonom a technické predpisy v oblasti posudzovania zhody. Technickým predpisom je v tomto prípade smernica európskeho parlamentu a Rady 2016/34/EÚ, ktorá výrobcovi ukladá, ako má postupovať. V prvom rade by mal mať výrobca dostatočne kvalifikovaný personál, riadiacich pracovníkov, technikov a konštruktérov, ktorí majú podrobné vedomosti o pravidlách konštrukcie takýchto zariadení a skúsenosti s nimi. Už pri návrhu takéhoto zariadenia musí byť jasné, že sa navrhuje zariadenie, ktoré sa bude používať v priestore s nebezpečenstvom výbuchu. Musí byť jasné, pre akú atmosféru a do akej zóny chce konštruktér dané zariadenie navrhnúť. Na základe toho sa musí rozhodnúť, aký typ ochrany zvolí. Pri návrhu potom postupuje podľa požiadaviek harmonizovaných noriem k jednotlivým typom ochrán, napríklad ak zvolí typ ochrany d – pevný uzáver, navrhuje zariadenie v zmysle požiadaviek normy EN 60079­1. Často sa na nás obracajú výrobcovia s otázkou, čo majú urobiť, aby už konkrétne zariadenie, ktoré vyrobili pre štandardné vonkajšie vplyvy, mohlo získať certifikát ATEX. Bohužiaľ im musíme odpovedať, že to bude asi problematické, až nemožné, ak nedodržali už pri návrhu požiadavky harmonizovaných noriem. Tiež je dôležité, aby mal výrobca zavedený dostatočne spoľahlivý systém kvality, kde je stanovená organizačná štruktúra, povinnosti a právomoci vzhľadom na kvalitu výroby alebo výrobku, zodpovednosť za jednotlivé činnosti a podobne. Tento systém kvality by mal zabezpečiť zhodu každého vyrobeného výrobku so schváleným typom.

Čo všetko je predmetom procesu certifikácie zariadenia, ktoré má byť inštalované v prostredí s potenciálne výbušnou atmosférou?

Postup posúdenia zhody závisí od toho, do akej skupiny a kategórie dané zariadenie patrí. Keď hovoríme, že zariadenie kategórie 1 je najbezpečnejšie zariadenie, používa sa v najnebezpečnejšom prostredí, aj proces posúdenia zhody je prísnejší. V prípade elektrických zariadení kategórie 1 a 2 treba vždy overiť aj fázu návrhu zariadenia, aj výrobnú fázu zariadenia. Fáza návrhu zariadenia sa preveruje modulom B: EÚ skúška typu. EÚ skúšku typu vykonáva notifikovaná osoba, ktorú si výrobca vyberie. Výrobca predkladá konštrukčnú dokumentáciu výrobku vypracovanú podľa požiadaviek smernice a vzorku alebo niekoľko vzoriek výrobku, na ktorých notifikovaná osoba vykoná typové skúšky predpísané príslušnou harmonizovanou normou. Ak výrobok spĺňa požiadavky, notifikovaná osoba vydá výrobcovi EÚ certifikát typu. Tým je overená fáza návrhu výrobku. Ďalej sa musí ešte overiť, či je výrobca schopný vyrábať výrobky v zhode so schváleným typom. To overuje notifikovaná osoba, ktorú si výrobca vyberie, a vykonáva to prostredníctvom modulov D – zhoda s typom založená na zabezpečení kvality výroby, F – zhoda s typom založená na overovaní výrobku, C1 – zhoda s typom založená na vnútornej kontrole výroby a skúške výrobku pod dohľadom alebo modulom E – zhoda s typom založená na zabezpečení kvality výrobku. Výber jednotlivých modulov závisí od kategórie zariadenia.

Trochu jednoduchšie to je pri zariadeniach kategórie 3, teda zariadeniach, ktoré sa môžu používať len v zóne 2 a 22. Pri posúdení zhody sa použije modul A – vnútorná kontrola výroby. Týmto postupom si môže posúdiť zhodu výrobku výrobca sám. Aj pre zariadenia kategórie 3 sú vhodné typy ochrany, pre ktoré existujú harmonizované normy, napríklad typ ochrany n. Výrobca samozrejme musí pri návrhu splniť požiadavky príslušnej harmonizovanej normy a vykonať požadované skúšky. To je v praxi pre výrobcu veľmi zložité. Ak výrobca nie je schopný samostatne posúdiť zhodu alebo si nie je istý správnym postupom, je lepšie, ak sa obráti na iný orgán posúdenia zhody, napríklad inšpekčný orgán typu A, ktorý môže posúdiť zhodu za výrobcu.

Treba pri akejkoľvek zmene hardvéru/softvéru podrobiť takýto produkt opakovanej certifikácii?

Každú zmenu zariadenia treba oznámiť príslušnej notifikovanej osobe, ktorá vykonávala posúdenie zhody, napríklad skúšku typu. Notifikovaná osoba musí danú zmenu posúdiť a rozhodnúť, či je zmena nepodstatná a neovplyvní bezpečnosť, v tomto prípade certifikát EÚ platí aj naďalej, alebo treba vykonať dodatočné skúšky, prípadne celý proces posúdenia zhody zopakovať odznova a vydať nový EÚ certifikát typu.

Poďme sa teraz pozrieť na druhú stranu barikády. Venujú priemyselné podniky na Slovensku, ktoré majú prevádzky či technológie vytvárajúce potenciálne výbušnú atmosféru, dostatočnú pozornosť téme ochrany zdravia svojich pracovníkov a majetku aj tým, že inštalujú správne technológie certifikované v súlade s uvedenými smernicami či nariadeniami? Ktoré sú podľa vás najčastejšie príčiny výbuchu v priemyselnom prostredí?

Na Slovensku platí pre overenie stavu bezpečnosti technických za­ riadení pred uvedením do prevádzky a počas prevádzky národná legislatíva, vyhláška MPSVR SR č. 508/2009 Z. z. Elektrická inštalácia v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu (s vonkajším vplyvom BE3) je v zmysle tejto vyhlášky zaradená ako vyhradené technické zariadenie skupiny A – zariadenie s vysokou mierou ohrozenia. Pri uvádzaní do prevádzky platí pre takéto vyhradené technické zariadenia špeciálny režim. Montáž takejto inštalácie sa môže vykonávať len podľa dokumentácie, ku ktorej bolo vydané odborné stanovisko oprávnenou právnickou osobou. Následne po montáži, pred uvedením do prevádzky sa takáto inštalácia musí podrobiť úradnej skúške, kde oprávnená právnická osoba overí, či je inštalácia pripravená na bezpečné používanie a či zodpovedá schválenej projektovej dokumentácii. Takže si myslím, že naša legislatíva ukladá prevádzkovateľovi, aby takejto inštalácii venoval dostatočnú pozornosť. Medzi najčastejšie príčiny výbuchu v priemyselnom prostredí patrí zanedbaná údržba zariadení v priestore s nebezpečenstvom výbuchu, nedodržané zásady montáže takýchto zariadení, poškodenie zariadenia a podobne. Ďalej by som tam zaradil nedodržanie zásad ochrany pred účinkami atmosférickej a statickej elektriny. Často sa totiž stáva, že sa v tomto ohľade venuje pozornosť len elektrickému zariadeniu a nevenuje sa pozornosť okoliu zariadenia, ako sú podlahy alebo povrchy okolitých konštrukcií, prípadne častí technológie, kde sa môže vytvárať elektrostatický náboj, ktorý môže veľmi ľahko zapríčiniť výbuch. V neposlednom rade častou príčinou výbuchu sú nevhodne vykonávané práce v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu, prípadne nesprávne vybavenie pracovníkov vykonávajúcich práce v týchto priestoroch a nepoužívanie špeciálnych osobných ochranných pracovných pomôcok určených pre tieto priestory.

S akými nedostatkami sa v praxi stretávate či už na strane výrobcov zariadení, alebo priemyselných podnikov v súvislosti s aplikáciou smernice ATEX?

Čo sa týka výrobcov, chyby sa vyskytujú najmä pri zariadeniach kategórie 3, kde si môže posúdiť zhodu výrobca sám. Pri zariadeniach kategórie 1 a 2 je to skôr výnimočné, pretože posúdenie zhody je na notifikovanej osobe, ktorá má na to kvalifikovaný personál a je akreditovaná niektorou z akreditačných služieb. Výrobcovia často uvádzajú na trh zostavy vytvorené z viacerých zariadení, pri ktorých už bola jednotlivo posúdená zhoda. Výrobca takejto zostavy potom len zhodnotí, či kombináciou jednotlivých prvkov nevznikne dodatočné nebezpečenstvo. Stáva sa, že v zostave výrobca použije zariadenia, ktoré sú určené len pre prachovú alebo len pre plynovú atmosféru, ale deklaruje, že sa zariadenie môže používať v oboch atmosférach. Často sa stretávame s chybou výrobcov rozvádzačov v pevnom uzávere, kde výrobca použije prázdnu skriňu s typom ochrany d – pevný uzáver, ktorá má vyhlásenie o zhode pre komponent, a má za to, že výzbroj rozvádzača môže byť akákoľvek. Správny postup je, že rozvádzač musí byť posúdený ako celok, aj s výzbrojou. Rovnako sa stáva, že výrobca upraví takýto uzáver mimo dovolenej úpravy, ktorá je vždy uvedená v dokumentácii takéhoto zariadenia. Ďalšie nedostatky výrobkov súvisia s dokumentáciou, ktorú je výrobca povinný priložiť ku každému výrobku. Okrem vyhlásenia o zhode je to aj návod na obsluhu, ktorý musí obsahovať všetky informácie vyžadované smernicou. Bohužiaľ stáva sa, že veľa informácií v návodoch chýba. Ďalšie chyby vznikajú aj pri inštalácii zariadení. Treba si uvedomiť, že nestačí použiť len správne zariadenie, ale treba dodržať určité zásady pri montáži takýchto zariadení. Často sa stáva, že sa zvolia nesprávne káblové vývodky, ktoré nezodpovedajú danému typu ochrany alebo priemeru kábla. Technik zapájajúci takéto zariadenie sa potom snaží upraviť priemer kábla páskou, čo je neprípustné. Ďalšie chyby vznikajú nesprávnou montážou zariadení alebo komponentu z dôvodu, že technik nemá k dispozícii návod na montáž zariadenia alebo komponentu a postupuje len podľa svojich skúseností.

Ako môže správny prístup k riešeniu bezpečnosti a ochrany zdravia a majetku (aplikácia smerníc ATEX a best practices v tejto oblasti) zabezpečiť vyššiu konkurencieschopnosť a minimalizovať obchodné riziká a náklady výrobcu zariadení alebo priemyselného podniku?

Samozrejme, každá havária na zariadení spôsobená výbuchom alebo inou príčinou vedie k prerušeniu výroby, prípadne zničeniu zariadenia, čo nakoniec stojí podnikateľa nemalé finančné pro­ striedky. Najzávažnejšie je však to, ak pri takejto havárii dôjde k strate ľudských životov alebo poškodeniu zdravia, čo sa dá veľmi ťažko vyjadriť v peniazoch. Preto je dôležité, aby takéto zariadenia a inštalácie navrhovali, konštruovali a montovali kvalifikovaní ľudia, ktorí majú podrobné znalosti o tejto problematike. Naša legislatíva vyžaduje od prevádzkovateľa, aby venoval pracoviskám a technológiám v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu zvýšenú pozornosť, no nie vždy sa dôsledne dodržiava.

Vaša spoločnosť ponúka výrobcom zariadení aj priemyselným podnikom pomocnú ruku pri riešení uvedenej problematiky. Môžete stručne spomenúť, čo TÜV SÜD Slovakia v tejto oblasti zabezpečuje?

Naša spoločnosť je pre túto problematiku notifikovaná osoba, takže môžeme výrobcom ponúknuť naše služby v oblasti posudzovania zhody zariadení určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu, a sme aj oprávnená právnická osoba, takže vieme poskytnúť služby aj v oblasti elektrickej inštalácie v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu, či už pri návrhu, posúdení konštrukčnej dokumentácie alebo overení stavu bezpečnosti po nainštalovaní. Ako sme už hovorili, najdôležitejší pre výrobcov a prevádzkovateľov sú dostatočne kvalifikovaní ľudia s podrobnými znalosťami problematiky. V tomto môžeme výrobcom a prevádzkovateľom pomôcť najvýraznejšie. V tejto oblasti uskutočňujeme špecializované školenia, kde riadiaci zamestnanci, technici a konštruktéri získajú podrobné vedomosti o problematike nebezpečenstva výbuchu a jej aplikácii v praxi.

 

Ďakujeme za rozhovor.

Anton Gérer

Text vyšiel v magazíne ATP Journal 2 2022

Získajte viac

Vybrať lokalitu